SLEPCOVE KVETINY

            Jeden príbeh hovorí o slepcovi, ktorý vo svojej malej záhradke s veľkou láskou pestoval kvetiny. Od skorej jari až do neskorej jesene hýrili všetkými možnými farbami.
            Raz okolo ktosi prechádzal a začudoval sa: „Prosím vás, prečo tu tieto krásne kvety pestujete? Veď ich aj tak nevidíte!“ Slepec mu na to odpovedal: „Mám na to tri dôvody: prvý je ten, že sa ich môžem dotýkať a tak vnímať ich krásu. Druhý – mám rád ich vôňu. A tým tretím dôvodom ste vy sám.“
            Ten slepý človek žil pre druhých. Mohol sa uzavrieť medzi múry svojho domu a pýtať sa, prečo práve on je slepý. On sa rozhodol svojimi kvetinami rozdávať radosť. A radosť druhých robila radosť jemu. Človek má v živote len toľko radosti, koľko jej rozdá druhým.